Alfabet glagolitike

L'alfabet glagolitike (o glagolitsa, in russe pi in bulgare : Глаголица ; sr : Глагољица ; hr : glagoljica ; uk : Глаголиця ) ch'est l' pus anchien alfabet slave. il a tè invinté pèr chés frères Cyrille pi Méthode.

.

Il étoet uzé dins l' Grande-Moravie.

Codex in glagolitike (XIe sièke).


Grafie Nom
(cyrillike)
Nom
(transcrit)
Fonème Équivalint
grec o hébreu
Équivalint
cyrillike
Ⰰ, ⰰ Az Азъ Az /a/ Α А
Ⰱ, ⰱ Buki Буки Bouki /b/ Б
Ⰲ, ⰲ Vedi Веди Vedi /v/ Β В
Ⰳ, ⰳ Glagol Глаголи Glagoli /g/ Γ Г
Ⰴ, ⰴ Dobro Добро Dobro /d/ Δ Д
Ⰵ, ⰵ Jest Есть Est /ɛ/, /jɛ/ Ε Е
Ⰶ, ⰶ Zhivete Живете Jivete /ʓ/ Ж
Ⰷ, ⰷ Dzelo Зело Zelo /d͡ʑ/ Ζ Ѕ
Ⰸ, ⰸ Zemlja Земля Zemlia /z/ Ζ З
Ⰹ, ⰹ Izhe Иже Ije /i/ Η Й
, ⰻ I И, Ижеи I, Ijeï /i/ Ι І
Ⰼ, ⰼ Dzherv Гѥрв Gierv /ɟ/ Ћ, Ђ
Ⰽ, ⰽ Kako Како Kako /k/ Κ К
Ⰾ, ⰾ Ljudi Люди Lioudi /l/, /ʎ/ Λ Л
Ⰿ, ⰿ Mislete Мыслете Myslete /m/ Μ М
Ⱀ, ⱀ Nash Наш Nach /n/, /ɲ/ Ν Н
Ⱁ, ⱁ On Он On /ɔ/ Ο О
Ⱂ, ⱂ Pokoj Покой Pokoï /p/ Π П
Ⱃ, ⱃ Rtsi Рцы Rtsy /r/, /rʲ/ Ρ Р
Ⱄ, ⱄ Slovo Слово Slovo /s/ Σ С
Ⱅ, ⱅ Tverdo Твердо Tverdo /t/ Τ Т
Ⱆ, ⱆ Uk Ук Ouk /u/ ΟΥ У
Ⱇ, ⱇ Fert Ферт Fert /f/ Φ Ф
, ⱈ Kher Хер Kher /x/ Χ Х
Ⱉ, ⱉ Oht От Ot /o/ Ω Ѡ, Ѿ
Ⱌ, ⱌ Tsi Цы Tsy /t͡ɕ/ ץ Ц
Ⱍ, ⱍ Cherv Червь Tcherv /t͡ʆ/ Ч
Ⱎ, ⱎ Sha Ша Cha /ʆ/ ש Ш
Ⱋ, ⱋ Shta Шта Chta /ʆtʲ/ Щ
Ⱏ, ⱏ Jer Ер Er /ɘ̯/ Ъ
, Jery Еры Ery /ɨ/ Ы
Ⱐ, ⱐ Jerj Ерь Er' /ɪ̯/ Ь
Ⱑ, ⱑ Jat Ять Iat' /jæ/, /æ/ Ѣ
Ⱖ, ⱖ Ё Io /jɔ/
Ⱓ, ⱓ Ju Ю Iou /ju/ Ю
Ⱔ, ⱔ Jus Malij Юс малый Ious maly /ɛ̃/[1] Ѧ
Ⱗ, ⱗ Jus Malij Jotirovannij Юс малый йотированный Ious maly îotirovanny /jɛ̃/ Ѩ
Ⱘ, Ⱘ Jus Bolshoj Юс большой Ious bolchoï /ɔ̃/ Ѫ
Ⱙ, ⱙ Jus Bolshoj Jotirovannij Юс большой йотированный Ious bolchoï ïotirovanny /jɔ̃/ Ѭ
Ⱚ, ⱚ Thita Фита Fita /f/, /θ/ Θ Ѳ
Ⱛ, ⱛ Izhitsa Ик Ik /v/, /i/, /y/ Υ Ѵ

Notes pi référinches éditer

  1. Chés langues slaves, sauf ech poloné ont perdu l’antique nasalisacion des vouéyelles. Chole lète pi chés suivantes sont d'vnues désuètes in glagolitike pi in cyrillike.

Édseur chés eutes prodjés Wikimédia :